NA SV. BLAŽEJA (3. február)
Každý správny Záblačan vie, čo sa na Blažeja (a tým nemyslíme Tomáša Blažeja 
), v našej dedine dialo. Tak sa na to poďme pozrieť pekne od podlážiek 
Na sv. Blažeja sa v chrámoch oddávna udeľovalo „svätoblažejské požehnanie“, pri ktorom kňaz kládol dve prekrížené sviece zviazané krížom pod hrdlo tomu, komu požehnanie udeľoval. Takéto požehnanie malo chrániť pri bolestiach hrdla, dusení a iných bolestiach v krku.
Táto tradícia nadväzuje na starú legendu, ktorá rozpráva, že jedna vdova s plačom priniesla k Blažejovi svoje dieťa, ktorému zostala trčať v hrdle rybia kosť a prosila ho o pomoc.
Blažej sa vrúcne pomodlil, požehnal dieťa a chlapec sa uzdravil. Po jeho smrti sa tiež diali zázraky uzdravenia. Sv. Blažej žil v 3. stor. a narodil sa vo vtedajšom Arménsku v meste Sebaste (dnešné Turecko) a povolaním bol lekárom a biskupom. Pre svoju oddanosť viere bol mučený a nakoniec sťatý v roku 316 po Kr. Už od 6. stor. sa teší osobitnej úcte ako patrón trpiacich chorobami hrdla a patrón lekárov a tiež patrí medzi štrnástich pomocníkov v núdzi. Len v samotnom Ríme je päť kostolov zasvätených práve jemu.
V tradičnom dedinskom prostredí sa na Blažeja okrem „svätoblažejského požehnania“ hromničnou sviečkou už od stredoveku konali obchôdzky učiteľov a žiakov, ktorí v jednotlivých domoch vyberali potraviny.
V minulých storočiach boli totiž príjmy učiteľov zabezpečené zmluvne a pozostávali z neveľkej sumy peňazí, zo stabilne určeného množstva naturálií, napr. dreva, obilia, prípadne piva a z vedľajších príjmov. Tam patril zisk z pečenia vianočných oblátok, predovšetkým však naturálie vyzbierané po domoch na Blažeja a Gregora.
Spočiatku chodil vyberať naturálie učiteľ so žiakmi, od 18. stor. posielal žiakov samotných. Aby sa zachovala určitá spoločenská forma, učitelia a žiaci využili staršie tradície a vyberanie spájali s prednesom piesní a vinšov.
U nás v Záblatí bolo zvykom obdarovať žiakov vajíčkami, slaninkou či drobným peniazom, ale najskôr museli predniesť nasledujúci vinš, prípadne jeho variácie:„Na svatého Blažeja, a to polla obyčaja,chodá chlapci po domoch, aj po dobrých ludoch.Aj my také chodíme, našu památku držíme,aby nebola zahanbená, aby bola zachovaná.Korpus, korpus, dominitríbus,a mne zasa jako prasaa mne ešče jako kliešče. Dominum nostrum, Filipovu sestru, Jakubovu nevestu.A jak nám ništ nedáte, na svojich hrncoch to spoznáte,budú vám lietat z police, do mlynárovej mlynice.Tam sa najedá pšenice, z tej ukrannutej merice.Dominum nostrum!
Naša kapsa úbohá, šecko bere, čo gdo dá.
Aj vajíčka, aj slaninu, aj údenú baraninu. Gazdinká, jak nám scete niečo dat, nenehajte nás tu dlho stát!“Aj k tomuto dňu sa viažu zaujímavé pranostiky:„Na svätého Blažeja má ísť furman zo dvora.“„Na svätého Blažeja ešte trvá veja.“„Blažej vyprosuje, aby na jeho meno bolo pekné počasie, aby choroby z hrdla odniesla.“
A ČO SI Z TOHO MÁME ODNIESŤ MY? 
Ak Vás dnes bolí hrdlo, namiesto hromničnej sviece skúste radšej covid test a vitamíny 
A potom poproste sv. Blažeja, aby Vás ochraňoval a doprial Vám skorého uzdravenia a na tele uľavenia. Buďte zdraví priatelia a pridávame jedno naše autorské porekadlo:„Omikron, na Blažeja z tela von!“
Ak máte fotografie, prípadne informácie o slávení Sv. sv. Blažeja, prosím napíšte nám na mail: my@zablatie.sk. Ďakujeme.
Spracovala : Ing. Lucia Bulková
